Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Systémové zatriedenie kaktusov

25. 2. 2011

Dnešná botanika pozná a eviduje vyše šesťsto tisíc druhov rastlín a možno aj viac! Závratnosť tohto čísla len zvyšuje okolnosť, že rastlinná ríša „Regnum vegetabile“, ktorá z tohto obrovského počtu rastlinných druhov pozostáva, rozprestiera sa na ploche piatich svetadielov Zeme.

Svet vegetácie, tento neprehľadný a zvláštny svet života je príliš veľký a príliš zložitý, aby sa človek, jeho milovník – či už vedec alebo amatér – mohol v labyrinte rozmanitých druhov, v mori názvov a pomenovaní pohybovať s istotou. Pravda, jeho mnohotvárna krása a tajuplnosť lákajú, aby sa o to pokúsil.

No človek sa o to pokúša už od staroveku. Štúdiom botaniky sa zaoberal už Theophrastos v treťom storočí pred n.l., vzdelaný riman a milovník prírody Plinius skúmal a zbieral všetky dostupné druhy rastlín, Fuchs v 16. stor. a Bauhin v 17.stor. opisovali známe i neznáme rastlinné druhy, v botanických objavoch vynikol Linné a mnoho ďalší slávni vedci a bádatelia, ako aj bezmenní milovníci prírody.

Výsledky dvetisícročného bádania potvrdili, že na dokonalé poznanie všetkých zásad a zvláštností rastlinného sveta, najmä na spoznanie všetkých rastlinných druhov je ľudský život prikrátky. Človek je schopný poznať prinajmenšom len časť tohto sveta, ale aj táto možnosť je krásnym darom i cieľom a vôbec nie malou úlohou pre toho, kto túži poznať nádherné a veľkolepé dielo prírody. Napr. ríša kaktusov je len nepatrnou časťou rastlinného sveta, a predsa niet takého odborníka, ktorý by mal o nej absolútny prehľad. Asi štvrtinu druhov kaktusov treba ešte len objaviť. Viac menej podobne je to aj pri ostatných rastlinných čeľadiach.

Z tejto okolnosti môžeme usudzovať, že dnešná systematika rastlín, ktorá poskytuje informácie a prehľad o postavení príslušného rastlinného druhu, prípadne skupín druhov, tvoriacich rôzne širšie či užšie príbuzenské jednotky vo veľkej rastlinnej ríši, nie je dokonalá a definitívna.

Stále pozorovanie rastlín a študovanie ich života vedie k novým a stále hlbším poznatkom, ako aj k zmenám doterajších náhľadov, ktoré sa považovali za ustálené a definitívne. Preto mnohé opísané a pomenované druhy, ktoré už majú svoje zaradenie v systematike rastlín, musia sa premenovať, prípadne preradiť do inej oblasti sústavy.

Táto okolnosť, ktorú nemožno obísť, neznižuje hodnotu a nedoceniteľný význam systematiky rastlín, ktorá je obdivuhodným výtvorom, budovaným po stáročia. Je súhrnom výsledkom práce geniálnych bádateľov a nadšených milovníkov prírody, ktorých pri tvorbe tohto diela síce oddeľovali veľké vzdialenosti i doba, ale spájala ich túžba po poznaní a láska k veci.

Sústava kaktusov je len malou vetvičkou na gigantickom strome sústavy rastlín. Avšak sama o sebe je obrovská, jej usporiadanie a umožnenie orientácie v nej je plodom nadšenia a skúseností dvoch storočí. Backeberg ju zhrnul v šiestich zväzkoch svojho mohutného diela Die Cactaceae, pričom vôbec nie je úplná. Systematika kaktusov je smernicou a dôležitým sprievodcom milovníkov týchto rastlín v ich práci, najmä zo stránky zberateľskej. Bez znalosti názvov, rodovej príslušnosti a príbuzenského postavenia v sústave čeľade je pestovanie kaktusov aj na priemernej úrovni takmer nemysliteľné, je len zhromažďovaním rastlín bez ducha a bez cieľa. Je to ako bezplánovité lepenie poštových známok na strany albumu, bez ohľadu na ich pôvod a sériovú príslušnosť, čo iste nie je podstatou filatelie.

Pravda, týmto je podobnosť medzi kaktusárením a filateliou vyčerpaná. Filatelisti sa opierajú o presné údaje katalógov, keď treba i špeciálnych, a pritom známky sériove vyrábané sa nemenia. Ani ich zúbkovanie ani kresba ani vodotlač. Kaktusári majú síce oporu v systematike rastlín , ale táto vôbec nie je taká stabilná a presná ako katalóg známok. Kaktusy sú pritom živé rastliny, ktoré sa od prvej až do poslednej chvíle svojho života neustále vyvíjajú a menia. Medzi príslušníkmi toho istého druhu je síce veľká podobnosť, ale úplne rovnaké exempláre neexistujú. Sama „kresba“ kaktusu sa síce vyznačuje neobyčajnou krásou, no oproti poštovej známke jej chýba to, čo by najviac pomáhalo pri jej určení – nápis. Jej identifikácia je neporovnateľne ťažšia a vyžaduje veľkú odbornosť. Práve preto je veľmi dôležité, aby sa každý kaktusár vyznal v systematike kaktusov , aby ju ovládal. Potrebné vedomosti kaktusár získa častým listovaním v kaktusárskej literatúre a neustálym pozorovaním obľúbených rastlín vo vlastnej, stále sa rozširujúcej zbierke.

Pojmy druh (species), rod (genus), čeľaď (familia), rad (ordo), trieda (classis), skupina vyjadrujú v systematike užšie alebo širšie príbuzenské okruhy najmenších jednotiek, tvoriacich súvislý celok – sústavu (systém). Najmenšou, základnou jednotkou sústavy je druh. Sú dve sústavy, rastlinná a živočíšna, ktoré spolu vytvárajú živý svet. Podľa platných medzinárodných nomenklatúrnych pravidiel latinskej gramatiky, ktorý presne vyjadruje druhovú a rodovú príslušnosť. Názov je teda základným údajom, orientačnou pomôckou na zistenie postavenia jedinca v sieti sústavy.

Napr. : názov Echinopsis eyrissii znamená rastlinu patriacu do rodu Echinospis s druhovým označením eyrisii. Takto sa nazývajú všetky rastliny, ktoré sú viac menej podobné, prípadne totožné s rastlinou, ktorá bola prvý raz opísaná a platne pomenovaná uvedeným názvom. Teda rastliny v základných znakoch a vlastnostiach dedične podobné tvoria jeden druh. Druhy, ktoré prejavujú medzi sebou príbuznosť, tvoria zase jeden rod. Zo súhrnu príbuzných rodov pozostáva čeľaď. Takúto rastlinnú čeľaď tvoria spolu všetky rody kaktusov: echinopsisy, paródie, mamilárie, gymnocalicyciá, peireskie a vyše 200 ďalších. Takýmto spôsobom sa zbiehajú vetvy užších príbuzenských okruhov v stále silnejšie a redšie konáre širších príbuzenských oblastí, aby nakoniec vytvorili mohutný strom sústavy.

Tento obrovský živý strom je veľmi starý a ošľahaný. Prestál nespočetné búrky a pohromy. Má suché i zuhoľnatené konáre a mnohé mu už chýbajú. Nie je preto symetrický. Miestami sú jeho konáre veľmi husté, obalené spleťou zelených listov, inde má zase riedke vetvy. Na nejednom mieste mi listy schnú a opadávajú. Dosť ho preriedil najmä človek. Je však večne živý a obdivuhodne bujný, stále rastie, poháňaný zázračnou energiou života. Tento strom, predstavujúci rastlinnú sústavu, je nesmierne zaujímavý, ale takmer neprehľadný. Vráťme sa len k jednej z jeho vetví, ktorá patrí medzi najkrajšie a ktorá nás najviac zaujíma.

V roku 1836 ju Lindley pomenoval názvom Cactaceae.

Je to názov rastlinnej čeľade, ktorá zahrnuje prevažne vysoko sukulentné rastliny, celú vetvu pozostávajúcu z 230 rodov kaktusov. Pravda, nikdy nebudeme mať možnosť pokochať sa vo zvláštnej kráse každého z jej tritisíc listov, ale aspoň sa oboznámime so systémom.

Najprv si ešte pripomeňme jednu dôležitú okolnosť. O príbuznosti druhov, rodov atď. nerozhoduje len väčšia alebo menšia podobnosť ich výzoru. Príbuzenské vzťahy jednotiek sústavy sa odvodzujú z pohlavných znakov, ktoré sú najtrvanlivejšie, a preto najpodstatnejšie. Na tomto princípe je vybudovaný celý rastlinný systém. Darmo sa napríklad agát stavbou svojho tela viac podobá jaseňu ako hrachu, stavba kvetov agátu a hrachu (fazule, ďateliny atď.) jasne dokazuje ich príbuznosť a spoločný pôvod (motýľokveté). Podobne je to aj u kaktusov. Stavba ich kvetov, plodov i semien, napriek veľkej rozmanitosti tvarov a farieb a veľkosti, nemôžeme nechať nikoho na pochybách, že sú si blízke a patria do jednej čeľade, hoci by išlo aj o príslušníkov takých odlišných, prípadne odľahlých rodov, akými sú napr. peireskie a lofofory.

+ + +

Najlepší prehľad o veľkej rodine kaktusov získame pozorným sledovaním postupného rozvetvenia sústavy tejto rastlinnej čeľade (subamilia):

I. Podčeľaď: Peireskioideae – peireskiovité,

II. Podčeľaď: Opuntioideae – opunciovité,

III. Podčeľaď: Cereoideae – cereusovité.

Toto rozdelenie pochádza od K. Schumanna z roku 1898 a je platné dodnes. I keď totiž ďalšie členenie týchto skupín pôvodným autorom na menšie systémové jednotky rodov a podrodov boli vývinom systematiky kaktusov prekonané, toto trojvetvie čeľade Cactaceae ostalo nezmenené a tvorí základ všetkých novších systémov, až po najmodernejšiu prirodzenú sústavu Backebergovu. Kým totiž Schumann v ďalšom členení podčeľadí vychádzal najmä z vonkajších znakov rastlín, akými sú napr. tvar a usporiadanie rebier, tŕňov atď., moderná systematika sleduje prirodzený vývin a príbuzenské vzťahy jednotiek sústavy podľa pohlavných a embryonálnych znakov.

Všíma si napr. polohu semenníka, usporiadanie prašníkov, tvar i farbu blizny, tvar a dĺžku kvetnej rúrky, či je rúrka holá alebo chlpatá, či sa kvety otvárajú cez deň alebo v noci, ďalej tvar a farbu plodov, či sú plody suché alebo mäsité, hladké, chlpaté alebo tŕnisté. Skúma tak isto tvar a veľkosť semien, tvar vyliahnutého semenáčika atď. Pravda, pritom zaváži i stavba tela: otŕnenie, listy, tvar areol, či má rastlina glochidy (zvláštne drobné tŕne opuncií) alebo nie, práve tak i koreňový systém. V neposlednom rade je dôležité aj prírodné nálezisko a mnoho ďalších činiteľov. Tieto činitele ukazujú rozvetvenie systému čeľade a v systematike rozhodujú o rodovej a druhovej príslušnosti každej rastliny. Určujú predovšetkým príslušnosť kaktusu do jednej z troch Schumannových podčeľadí.

I. Peireskioideae

Do tejto podčeľade patria listnaté kaktusy, ktoré sa vzrastom a tvarom tela podobajú našim stromom a krovinám. Ich mierne mäsité stonky predstavujú prvý stupeň – alebo len nepatrný náznak – sukulencie. Podľa stavby ich tela môžeme rekonštruovať formu prapôvodných kaktusov, ktoré už dávno vymreli, práve tak ako stovky a stovky rodov tejto čeľade. Tri rody, ktoré sa podnes zachovali a reprezentujú túto podčeľaď , sú len troskami kedysi bohatej vegetácie. Všetky peireskiovité kaktusy majú okrem listov i tŕne, ale sú bez glochíd. Kvitnú cez deň.

Peireskia Plum.,

Rhodocactus (Berg.) Knuth,

Maihuenia Phill.

II. Opuntioideae

Túto podčeľaď tvoria článkovité kaktusy, ktorým z areol vyrastajú pre túto podčeľaď typické glochidy. Prejavujú vyšší stupeň sukulencie, zato však majú ešte silne redukované, dočasné listy. Listy sú mäsité, valcovité alebo ploché, vyrastajúce z areol mladých článkov, po vyzretí ktorých skôr alebo neskôr opadávajú. Podľa tvaru listov, ako aj podľa tvaru článkov, ktoré môžu byť valcovité, guľaté alebo ploché, môžeme rody tejto podčeľade rozdeliť na niekoľko skupín:

1. Phyllopuntieae Bckbg. s plochými, mierne redukovanými listami:

Quiabentia Br. et R.,

Peireskiopsis Br. et R.

2. Euopuntieae Bckbg. s valcovitými, silne redukovanými listami:

a,) Cylindropuntiinae Bckbg., s valcovitými článkami:

Austrocylindropuntia Bckbg.,

Pterocactus K. Sch.,

Cylindropuntia ( Eng.) Knuth.,

Grusonia F. Reichb.,

Marenopuntia Bckbg.

b,) Sphaeropuntiinae Bckbg. s guľatými článkami:

Tephrocactus Lem.,

Maihueniopsis Speg.,

Corynopuntia Knuth.,

Micropuntia Daston.

c,) Platyopuntiinae Bckbg. s plochými článkami:

Brasilopuntia ( K.Sch. ) Berg.,

Consolea Lem.,

Opuntia ( Tournef. ) Mill.,

Nopalea S.D.

3. Pseudopuntieae Bckbg., nízke trsy s podlhovastými článkami bez glochíd, kvety kvitnú v noci.

Tacinga Br. et R.

III. Cereoideae

Do tejto čeľade patria guľaté až stĺpovité, ďalej šľahúňovité i bičovité kaktusy bez listov a bez glochíd, vyznačujúce sa najvyššou sukulenciou. Teda všetky ostatné, ktoré neboli zahrnuté medzi predošlé dve podčeľade. Táto vetva sústavy kaktusov zahrnuje i najväčšiu rozmanitosť tvarov, otŕnenia i veľkosti rastlín. Sem patria najmenšie kaktusy veľkosti hráčku a súčasne i najväčší, mnohostoroční obri cereusov. Navyše botanicky sem patria i rody epifyticky žijúcich kaktusov, ktorých tvar prinajmenšom nezodpovedá pomenovaniu podčeľade (cereus = svieca). Zrejme v tejto oblasti sústavy kaktusov je orientácia najťažšia, no pritom nikde nie je taká dôležitá a prepotrebná ako práve tu. Totiž zberateľsky najzaujímavejšie a najcennejšie rody kaktusov sa nachádzajú v podčaľadi Cereoideae.

90% rastlín v kaktusových zbierkach patrí do tejto najbohatšej vetvy sústavy kaktusov, vďaka čomu listy všetkých doterajších monografií o kaktusoch, od najstarších po najnovšie, v rukách kaktusárov sa najviac ošúchali práve na tých miestach, kde sa hovorí o kaktoidných, t.j. guľovitých kaktusoch, ktoré tvoria značnú časť tejto podčeľade. Pravda, i medzi cereoidnými, t.j. stĺpovitými kaktusmi je mnoho krásnych a vďačných rodov, ktoré sa u kaktusárov tešia veľkému záujmu. Spomeňte si len na vlasaté alebo snehobielou vlnou obalené, či zlatožlto otŕnené cereusovité rastliny, ktoré sú pýchou každej zbierky.

Krátko, podčeľaď Cereoideae si právom zasluhuje veľkú pozornosť kaktusárov. Pravda, získať dokonalý prehľad o tejto najrozsiahlejšej a najzložitejšej oblasti získať schopnosť bezpečne sa orientovať v tomto zdanlivom labyrinte vyše dvesto rodov kaktusov nie je také ťažké, poôže nám systematika.

Podľa systematického triedenia sa veľká vetva podčeľade Cereoideae deli predovšetkým na dve opäť nesymetrické vetvy, a to na Hylocereae a Cereae.

1,) Hylocereae Br. et. R

Táto prevažne tropická vetva epifytických kaktusov tvorí totiž početnosťou rodov len asi sedminu celej podčeľade. Patria sem šľahúňovité a bičovité kaktus previsnutého alebo popínavého tvaru, žijúce väčšinou na stromoch a palmách, zriedkavejšie v trhlinách vlhkých skál. Ich podlhovasté výhonky, vlastné telá, sú v priereze okrúhle alebo ploché, prípadne mnohohranné. Vytvárajú tvz. vzdušné korene. V stavbe tela prejavujú veľkú rozmanitosť, no o ich príbuznosti svedčí aj to, že väčšinou ich možno vzájomne krížiť. Z takto vzniknutých umelých hybríd sú u nás najznámejšie epifilá a zygokaktus. Rody tejto vetvy rozdelil Backeberg do troch skupín.

a,) Rhipsalidinae Bckbg.:

Rhipsalis Gärt.,

Lepismium Pfeiff.,

Acanthorhipsalis (K.Sch.) Br. et R.,

Pseudorhipsalis Br. et R.,

Hatiora Br. et R.,

Erythrorhipsalis Berg.,

Rhipsalidopsis Berg.,

Epiphllantus Berg.,

Pseudozygocactus Bckbg.,

Epiphyllopsis Berg. (Knuth.et Bckbg.),

Schlumbergera Lem.,

Zygocactus K. Sch.

b,) Phyllocactinae Bckbg.:

Cryptocereus Alex.,

Marniera Bckbg.,

Lobeira Alex.,

Epiphyllum Haw.,

Ecremocactus Br. et R.,

Pseudonopalxochia Bckbg.,

Nopalxochia Br. et R.,

Chiapasia Br. et R.,

Disocactus Lindl.,

Wittia K. Sch.

c,) Hylocereinae Bckbg.:

Strophocactus Br. et R

Deamia Br. et R.,

Wercklerocereus Br. et R.,

Selenicereus (Berg.) Br. et R.,

Mediocactus Br. et R.,

Weberocereus Br. et R.,

Wilmattea Br. et R.,

Hylocereus (Berg.) Br. et R.,

Aporocactus Lem.

2,) Cereae Br. et R.

Do tejto rozsiahlej vetvy podčeľade patria guľovité, podlhovasté až stĺpovité kaktusy, ktoré nevytvárajú vzdušné korene a ktoré, okrem jedinej výnimky (Pfeiffera), nežijú epifyticky. Ich veľké množstvo priamo volá po ďalšom členení do menších skupín. Tu sa prvý raz žiada rozdeliť vetvu podľa zemepisného rozšírenia rastlín na vetvu juhoamerickú – „Austrocereae Bckbg.“ a severoamerickú „ Boreocereae Bckbg.“. Príslušníci oboch veľkých zemepisných oblastí majú totiž znak odlišného vývinu, a tak v stavbe kvetov, ako aj v celkovom vzhľade rastlín. Konečne sa obe tieto vetvy – južná i severná – delia podľa tvaru tela na skupiny guľovitých a stĺpovitých. Celá táto vetva podčeľade Cereae teda pozostáva zo štyroch skupín:

1. Austrocereinae Bckbg. – južné stĺpovité

2. Austrocactinae Bckbg. – južné guľovité

3. Boreocereinae Bckbg. – severné stĺpovité

4. Boreocereinae Bckbg. – severné guľovité.

Uvedené rozčlenenie tejto oblasti sústavy kaktusov sa zdá byť ma prvý pohľad dosť zložité a neprehľadné, no len na prvý pohľad. Keď sa bližšie oboznámime s týmto delením, každý milovník kaktusov nadobudne presvedčenie, že je jasné a logické a z hľadiska praktickosti veľmi účelné.

Všetky štyri skupiny sú na rody veľmi bohaté, preto ďalšie zoskupenie rodov podľa najcharakteristickejších znakov kvetenstva a habitu je účelné a prehľadné.

Austrocereinae Bckbg.

1. Pfeifferae Bckbg., malé, epifyticky žijúce, s dennými kvetmi:

Pfeifferae Sd.

2. Milae Bckbg., nízke, vytvárajúce kolónie s dennými kvetmi:

Mila Bckbg.

3. Corryocerei Bckbg., menšie i väčšie stĺpovité kaktusy s otŕnenými semenníkni a kvetnými rúrkami, kvitnúce cez deň alebo v noci:

Corryocactus Br. et R.,

Erdisia Br. et R.,

Neoraimondia Br. et R.,

Jungasocereus Bckbg.,

Lasiocereus Ritt.,

Armatocereus Bckbg.,

Calymnanthium Ritt.,

Brachycereus Br. et R.

4. Gymnanthocerei Bckbg., stĺpovité kaktusy s holými kvetnými rúrkami a semenníkmi, kvitnúce v noci:

Jasminocereus Br. et R.,

Stetsonia Br. et R.,

Browningia Br. et R.,

Gymnocereus Bckbg.,

Azureocereus Aker set Johnson.

5. Loxanthocerei Bckbg., nízke až stĺpovité kaktusy s úzkymi, zygomorfnými kvetmi, kvitnúcimi cez deň:

Clistanthocereus Bckbg.,

Loxanthocereus Bckbg.,

Winterocereus Bckbg.,

Bolivicereus Cárd.,

Borzicactus Ricc.,

Seticereus Bckbg.,

Akersia Buin.,

Seticleistocactus Bckbg.,

Cleistocactus Lem.,

Cephalocleistocactus Ritt.,

Oreocereus (Berg.) Ricc.,

Morawetzia Bckbg.,

Denmoza Br. et R.,

Arequipa Br. et R.,

Submatucana Bckbg.,

Matucana Br. et R.,

6. Trichocerei Berg. emend. Bckbg., guľovité až stĺpovité, s lievikovitými kvetmi a chlpatou kvetnou rúrkou, kvitnúce cez deň alebo v noci:

Samaipaticereus Cárd.,

Philippicereus Bckbg.,

Setiechinopsis (Bckbg.) de Haas,

Trichocecreus (Berg.) Ricc.,

Roseocereus (Bckbg.) Bckbg.,

Eulychnia Phill.,

Rauhocereus Bckbg.,

Haageocereus Bckbg.,

Pygmaeocereus Johns. et Bckbg.,

Weberbauerocereus Bckbg.,

Echinopsis Zucc.,

Leucostele Bckbg.,

Helianthocereus Bckbg.,

Chamaecereus Br. et R.,

Pseudolobivia (Bckbg.) Bckbg.

Austrocactinae Bckbg.

1. Lobiviae Bckbg., guľaté, prípadne nízke kaktusy a lievikovitými dennými kvetmi, ktoré vyrastajú viac menej z boku rastliny:

Acantholobivia Bckbg.,

Acathocalycium Berg. emend. Bckbg.,

Lobivia Br. et R.,

Mediolobivia Bckbg.,

Aylostera Speg.,

Rebutia K. Sch.,

Sulcorebutia Bckbg.

2. Austroechinocacti Bckbg., guľaté prípadne nízke kaktusy s dennými kvetmi. Kvety vyrastajúce z temena rastlín sú lievikovité alebo zvončekovité s viac-menej krátkou rúrkou alebo i bez rúrky.

Východná vetva:

Austrocactus Br. et R.,

Pyrrhocactus Berg. emend. Bckbg.,

Brasilicactus Bckbg.,

Parodia Speg.,

Uebelmania Buin.,

Wigginsia D.M. Porter.,

Eriocatus Bckbg.,

Notocactus (K. Sch.) Berg.,

Frailea Br. et R

Blossfeldia Werd.,

Soehrensia Bckbg.,

Oroya Br. et R.,

Gymnocalycium Pfeiff.,

Brachycalycium Bckbg.,

Weingartia Werd.,

Neowerdermannia Frič.

Západná vetva:

Rodentiophila Ritt.,

Neochilenia Bckbg.,

Horridocactus Bckbg.,

Delaetia Bckbg.,

Reicheocactus Bckbg.,

Neoporteria Br. et R. emend. Bckbg.,

Eriosyce Phill.,

Islaya Bckbg.,

Pilocopiapoa Ritt.,

Copiapoa Br. et R.

Boreocereinae Bckbg.

1. Leptocerei Berg., stĺpovité s veľkými dennými alebo nočnými kvetmi. Kvetná rúrka je chlpatá, prípadne otŕnená, plody sú tŕnisté:

Acanthocereus (Berg.) Br. et R.,

Peniocereus (Berg.) Br. et R.,

Dendrocereus Br. et R.,

Neoabbotia Br. et R.,

Leptocereus (Berg.) Br. et R.

2. Leocerei Bckbg., nižšie stĺpovité s malými nočnými kvetmi, rúrka šupinatá:

Leocereus Br. et R.,

Zehntnerella Br. et R.

3. Echinocerei Bckbg., nízke, väčšinou odspodu odnožujúce a skupinovo rastúce s veľkými lievikovitými kvetmi. Rúrka a semenník sú otŕnené, blizna je zelená:

Echinocereus Eng.,

Wilcoxia Br. et R.

4. Nyctocerei Berg., tenké a dlhé poliehavé kaktusy s nočnými kvetmi:

Nyctocereus (Berg.) Br. et R.,

Eriocereus (Berg.) Ricc.,

Harrisia Britt.,

Arthrocereus Berg.,

Machaerocereus Br. et R.

5. Heliocerei Bckbg., stĺpovité alebo i poliehavé s dennými kvetmi:

Heliocereus (Berg.) Br. et R.,

Bergerocactus Br. et R.,

Rathbunia Br. et R.

6. Pachycerei Berg. emend. Bckbg., stĺpovité, väčšinou mohutné kvety od veľkých po najmenšie, kvitnúce cez deň alebo v noci. Niektoré tvoria kvetné cefalia:

Polaskia Bckbg.,

Lemairocereus Br, et R. emend. Bckbg.,

Pachycereus (Berg.) Br. et R.,

Heliabravoa Bckbg.,

Marshallocereus Bckbg.,

Rooksbya Bckbg.,

Ritterocereus Bckbg.,

Carnegiea Br. et R.,

Neobuxbaumia Bckbg.,

Pterocereus Mc Doug. et Mir.,

Marginatocereus (Bckbg.) Bckbg.,

Stenocereus (Berg.) Ricc.,

Isolatocereus (Bckbg.) Bckbg.,

Anisocereus Bckbg.,

Escontria Rose,

Hertrichocereus Bckbg.,

Mitrocereus (Bckbg.) Bckbg.,

Neodawsonia Bckbg.,

Cephalocereus Pfeiff.,

Backegergia H. Bravo,

Haseltonia Bckbg.

7. Polyanthocerei Bckbg., Stĺpovité, stromovite rozvetvujúce kaktusy s drobnými kvetmi:

Myrtillocactus Cons.,

Lophocereus (Berg.) Br. et R.

8. Gymnocerei Bckbg., polovysoké, bohato sa rozvetvujúce kaktusy. Ich nočné kvety majú dlhú, šupinatú rúrku:

Brasilicereus Bckbg.,

Monvillea Br. et R.,

Cereus Mill.

9. Cephalocerei Bckbg., stĺpovité, rôznej veľkosti, kvety vyrastajú z cefálií alebo útvarov podobných cefáliám:

Castellanosia Cárd.,

Subpilocereus Bckbg.,

Pilosocereus Byle set Rowl.,

Micranthocereus Bckbg.,

Facheiroa Br. et R.,

Thrixanthocereus Bckbg.,

Pseudoespostoa Bckbg.,

Vatricania Bckbg.,

Austrocephalocereus Bckbg.,

Neobinghamia Bckbg. emend. Bckbg.,

Espostoa Br. et R.,

Coleocephalocereus Bckbg.,

Stephanocereus Berg.,

Arrojadoa Br. et R.

10. Cephalocacti Bckbg., guľaté kaktusy, kvety vyrastajú z cefálií:

Melocactus Lk. et O.,

Discocactus Pfeiff.

Boreocactinae Bckbg.

1. Boreoechinocacti Bckbg., guľaté alebo nízke kaktusy, kvety vyrastajú z areol:

Echinocactus Lk. et O.,

Homalocephala Br. et R.,

Astrophytum Lem.,

Sclerocactus Br. et R.,

Leuchtenbergia Hook.,

Neogomesia Castan.,

Ferocactus Br. et R.,

Hamatocactus Br. et R.,

Echinofossulocactus Lawr.,

Coloradoa Boiss. et Davids.,

Thelocactus (K. Sch.) Br. et R.,

Echinomastus Br. et R.,

Utahia Br. et R.,

Pediocactus Br. et R.,

Gymnocactus Bckbg.,

Strombocactus Br. et R.,

Obregonia Frič.,

Toumeya Br. et R.,

Navajoa Croiz.,

Pilocanthus B. W. Bens. et Bckbg.,

Turbinicarpus Bckbg. et Buxb.,

Aztekium Böd.,

Lophophora Coult.,

Epithelanta Web.,

Glandulicactus Bckbg.,

Ancistrocactus Br. et R.

2. Mamillarie Berg. emend Bckbg., guľaté alebo nízke kaktusy, viac menej bradavkovité. Kvety vyrastajú z axíl alebo z rýh vedúcich z areol k axilám:

Neolloydia Br. et R.,

Neobesseya Br. et R.,

Escobaria Br. et R.,

Lepidocoryphanta Bckbg.,

Coryphanta (Eng.) Lem.,

Roseocactus Berg.,

Encephalocarpus Berg.,

Pelecyphora Ehrenbg.,

Ortegoccatus Alex.,

Solisia Br. et R.,

Ariocarpus Scheidw.,

Mamillaria Haw.,

Porfiria Böd.,

Krainzia Bckbg.,

Phellosperma Br. et R.,

Dolichothele (K. Sch.) Br. et R., emend. Bckbg.,

Bartschella Br. et R.,

Mamillopsis (Morren.) Web.,

Cochemiea (K. Brand.) Walton.

(Tento článok je úryvok z knihy : Čarovné tŕne – kniha o kaktusoch, autor knihy je Alexander Urbán. Knihu vydalo Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie vied v Bratislave v roku 1972.)

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.