Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Výlet na Moravu, 1 diel

25. 2. 2011

Dlho som uvažovala nad tým ako napísať tento článok,  príbeh, alebo ho nazvite ako len chcete...

 

Cesta s členmi nášho klubu začala skoro ráno. Každý z nás si musel privstať aby sme sa jej mohli zúčastniť. Zraz sme mali v Stupave u nášho predsedu klubu, odtiaľ sme pokračovali cez hranice do Čiech. Cestou k hraniciam sme mali možnosť vidieť spúšť, ktorú po sebe zanechala pred časom krátko trvajúca búrka sprevádzajúca silným vetrom. Stromy vedľa cesty boli doslova zrolované! Dolámaný rad stromov mi pripadal, ako keby si tam niekto bez ohľadu na prírodu a život v lese, vydoloval cestu naprieč všetkému čo mu stálo v ceste. Na dlhý pás polámaných stromov bol nesmierne smutný pohľad.

  Keď sme prekročili hranice čakala nás ešte dlhá cesta, aspoň som si to myslela... Zakrátko sme odbočili z diaľnice, ktorá (medzi nami) mi vôbec nepripadala ako diaľnica, ale v aute mi prezradili, že je to už stará panelová cesta. Po zoznámení s členmi nášho klubu som si trošku zdriemla. Cesta bola monotónna a ja som mala za sebou dlhú noc očakávajúcu ráno a cestu, o ktorej som snila už niekoľko dní.

 Dorazili sme k nášmu prvému kaktusárovi, k pánovi Odehnalovi. (pozn. na obrázku vľavo spolu s naším predsedom Albertom vpravo).

Obrázok

Vkročili sme do veľmi pekne upravenej záhrady, jazierko s kvitnúcim leknom, malé mini stromčeky vedľa chodníka do domu, no proste nádhera. Pravá nádhera nás ale čakala hlbšie v záhradke!

 

Stál tam veľký skleník a bolo vidieť, že vo vnútri ukrýva mnoho krásavcov. Vchod do skleníka som hľadala, keďže z neopatrnosti som sa odtrhla od ostatných (zadívala som sa, veď bolo na čo pozerať!). Ale našla som vchod a vo vnútri bolo úžasne, kaktusy všetkého druhu, veľkostí a tvarov...

 V záhrade bolo niekoľko parenísk, ktoré boli doslova "nabúchané" kaktusmi. Niektoré sa chystali kvitnúť, iné iba teraz tlačili puky, boli tam aj také, ktoré práve odkvitali alebo odkvitli a vytváral sa plod,  alebo dokonca boli aj také kde plod už praskol a bol pripravený na rozmnoženie svojich semienok. Až teraz som si uvedomila koľko práce a času potrebujú tieto deti našej prírody. Mimo to aj koľko financií :-). Celá záhrada prekvitala, všade bola neskutočne krásna úroda, nielen kaktusov ale aj ovocia a zeleniny, všetko sa mi zdalo také dokonalé, veľké, nuž neviem, ale ja osobne som tak veľkú zeleninu alebo ovocie nevidela a to som bývala od 13-tich v dedine. U mamy, ale ani u nikoho na návšteve, som nevidela také giga broskyne a to ostatné...  Ale vráťme sa ku kaktusom!

 Pán Odehnal ich mal aj na predaj, a mal ich hodne. Kúpili sme si tam dobrých zopár kusov, veď ich nemal draho. Ceny vám ale neprezradím, toto nie je o reklame, ale prezradím že nabudúce si vezmem viac peňazí a kúpim si toho aj viac, ako teraz. Bolo tam krásne. Náš domáci sa o nás skvele postaral, v altánku nás čakalo osvieženie, pivo a malinovky. Samozrejme čo by to bolo za chlapa, keby sa neosviežil pivom? Aj keď sa už blížilo k poludniu a bolo čoraz teplejšie, tí čo nešoférovali si dali po pivečku a ja malinovku. Nuž ale schyľovalo sa ku koncu, aspoň tu, u pána Odehnala, a preto sme sa pekne rozlúčili a urobili sme si spoločnú fotografiu na pamiatku. Potom sme sa vybrali k autám a pobrali sme sa ďalej.

Obrázok

Ani som sa nenazdala a už sme boli u ďalšieho kaktusára. Tu sme boli časovo obmedzený, keďže bola sobota a pán Kundelius sa už chystal zatvoriť skleník. No dal nám čas aby sme si popozerali jeho rastliny, aj zbierkové, aj tie na predaj. Mal ich za neskutočné ceny, možno je to tým, že som začiatočník, alebo ani neviem, ale cena bola pre mňa veľmi dôležitá, nevedela som čo nás ešte čaká, aké krásky budú na predaj atď. Veľké kaktusy a za málo peňazí, každý sme si niečo našli a každý sme vychádzali s nadšením čo sme si ulovili, doslova! Ja som si našla Mammilariu luethyi, je to krásna mammilárka s ešte krajšími kvetmi! Vzala som si zopár astrophytov a turbiňákov, bola som happy ako blcha. V skleníku bolo hrozne teplo, nie som ešte zvyknutá na také teploty, vlhký vzduch... Zopár členov si to aj všimlo a milo podpichovali Úsmev . Bolo to v rámci dobrej nálady a po pripomenutí, že si časom zvyknem som sa driapala ku vchodu aby som sa nadýchala akého-takého čerstvého vzduchu.

Keďže sme sa ponáhľali, aby sme sa vyhli najväčším teplotám, museli sme sa rozlúčiť s kaktusmi ako aj s ich pestovateľom pánom Kundeliusom... Urobili sme si spoločnú fotku a pobrali sme sa ďalej.

Obrázok

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.