Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Výlet na Moravu, 2 diel

25. 2. 2011

Počas celej doby čo sme sedeli v aute a šli sme tými cestami, mala som pocit, že jazdíme v kruhu, alebo že sme sa od diaľnice ani nevzdialili...

Cestou sme sa zastavili pri jednom motoreste (Rohlenka) a šli sme sa naobedovať. Ja, a ešte jeden z našich členov, sme si radšej posedeli vonku a dali si desiate, čo sme si doma zabalili.

Po obede a chvíľke odpočinku sme nasadli do áut a pokračovali v ceste...

 

Po kratučkom čase sme dorazili do jednej dedinky menom Topoľany, aspoň myslím že to bola dedina. No, veľa sme z nej nevideli, lebo ešte na začiatku sme odbočili na cestičku, veľmi úzku, pripomínajúcu cestu k záhradkám...

Pán Kuchařík práve telefonoval a tak sme chvíľočku čakali pred bránou nášho ďalšieho cieľa. Po chvíli nám otvoril a pozval dnu. Šli sme rovno do skleníka. Bolo tu veľa rastlín určených na predaj. Zbierkové kaktusy boli vo vedľajšom skleníku. Vyberali sme si každý podľa vlastného gusta, mne sa veľmi páčil jeden - astrophytum asterias, bol veľmi pekne vzorovaný na to, že bol to ešte semenáčik. Vzory už teraz boli pekne husté a zaujímavé, no na moje prekvapenie práve ten nebol na predaj, aj keď sa medzi predajnými nachádzal. Vysvetlil nám teda že na predaj sú iba tie z ktorých je viac ako 10ks. Trocha ma to sklamalo, keď že v poslednom čase sa mi astrophyty veľmi zapáčili a doma už z nich zopár kusov mám... Možno to bola náhoda, alebo len túžba vlastniť najkrajší kus z toľkých krás, ale všetko čo sa mi páčilo nebolo na predaj, asi si veľmi dobre vyberám  Chichocem sa.

Onedlho som si ale našla aj iné druhy kaktusov a tak som si povyberala zopár turbiňákov (Turbinicarpus)  a ariáky (Ariocarpus). Každý z nás sa otáčal, hľadal, obzeral aby mu nič neušlo. Či už to súviselo s nákupom alebo záujmom.

Bolo už veľké teplo a všetkým z nás to horko a cesta nebola po vôli. V záhrade kde sme boli sme videli vodovodný kohútik a tak sa niektorý z nás rozhodli trocha osviežiť. Na naše prekvapenie tam tiekla teplá voda, ba až horúca.  Bolo to zaujímavé a veľmi smutné...Bol už veľký hic a aj keď u tohto pána bolo celkom príjemne ( u Kundeliusa sme boli chvíľu po tom čo zalieval a bolo tam na umretie, poviem vám nie je to zábava, pracovať v takom teple, chýbali mi plavky). Klobúk dole pred týmito pánmi, to teplo a vlhko.... Keď sme boli hotoví s obzeraním, fotením a nákupom, urobili sme si spoločné foto a šli sme ďalej...

 

Obrázok

Dorazili sme k pánovi Stuchlíkovi. Má veľmi pekný dom, podľa môjho vkusu... Schody zachovalé a v pôvodnom stave, ako aj zábradlie. Schodmi sme vyšli do zadnej časti domu kde bola záhradka. Ešte na začiatku poznamenal, že nič nemá na predaj, a všetko čo má, sú zbierkové rastliny. Zdalo sa mi to vtipné a veľmi milé. Malá zmena oproti predošlým... Pri pohľade na jeho kaktusy (Notocactusy a Malacocarpusy...) až boleli slová, že nič nepredá. Mal krásne kusy, ozaj prekrásne... Pozrela som si teda jeho výpestky a potom už zničená som si sadla na schody a pozerala ako sa tam ostatní obzerajú a fotia... Možno aj závideli, veď tak pekne veľké kusy sa dlho pestujú! Ja osobne som závidela každému, u koho sme boli, tie rastliny boli úžasné... Únava pomaly doliehala na každého z nás, na schodoch sme sa začali hromadiť, a popíjali sme vychladenú minerálku, ktorú mal pán Stuchlík pripravenú pre nás, samozrejme nechýbalo ani pivečko! :-) Keď som si všimla že pán Stuchlík je sám, ukradla som si ho pre seba a opýtala sa ho, či by predsa len neporušil svoje dané slovo a či by mi nepredal odnož zo svojej agávky. Bol veľmi milý a tú odnož mi dal, neprijal za ňu žiadnu korunku. Bola som šťastná ako blcha. Takú agávku som veľmi chcela. Po rozlúčke sme si urobili spoločnú fotku a šli sme svojou cestou smerom na Slovensko...

Obrázok

Bol to veľmi únavný výlet, ale oplatil sa. Pre mňa určite. Teším sa na budúcu cestu po zbierkach kaktusárov. Keď som dorazila domov bolo asi okolo 19-20 hod. Hneď som si začala  sadiť rastlinky, ktoré som si doniesla. Neodbila ani 22 hodina a ja som sa vyčerpaná pobrala do postele a bola som hneď tuhá. Cesta si na mne vybrala svoju daň, moja únava sa vliekla ešte zopár dní, v živote som nebola taká vyčerpaná a lenivá... Už je to týždeň čo som bola na tomto výlete a stále sa mi o ňom sníva, bol to super zážitok!!! Teším sa na ďalšie cesty s našimi členmi.

 

Ešte ale niečo na záver:

"Touto cestou sa chcem poďakovať skvelým členom nášho klubu, šoférom čo podľa mňa nemali ľahkú prácu (sedieť za volantom toľko hodín)  Tlieskam Tlieskam Tlieskam .

Za skvelý zážitok z cesty a za spoločnosť všetkých čo sme tam boli. Odniesla som si nie len zážitky ale aj ponaučenia!

Zoznam výletníkov: Juraj Nemček, Štefan Makovník, Miloš Hanák, Milan Minárik, Juraj Vranka, Igor Tomašovič, Lucián Revák, Rudolf Rác, Milan Gavenčiak, Albert Škrovan, no a ja Lucia Sekerová...

(Táto cesta sa uskutočnila v auguste 2009)

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.